Mikaelson Mansion

Stále je pro něj docela šok fakt, že bude otcem. Nakonec celý život žil s tím, že to prostě není možné a teď se z ničeho nic, z minuty na minutu dozví, že dívka, se kterou si užil noc je těhotná a to opravdu s ním. Nejprve byl přesvědčen o tom, že to dítě jeho prostě není a chtěl jej nechat zabít, ale nakonec svůj názor změnil. Rozhodně se mu ovšem nelíbí fakt, že s ním čarodějky se snaží manipulovat a on musí dělat to, co po něm chtějí. Byl tedy s nimi nucen uzavřít dohodu, která je naprosto jednoduchá. On města zbaví Marcela a oni udrží Hayley v bezpečí. Není si ovšem vůbec jistý, že může čarodějkám věřit. Takže samozřejmě má i svůj vlastní plán, který ovšem taktéž souvisí se zbavením se Marcela. Potřebuje ho odstranit a vzít si zpět město, které mu patří a Marcel mu ho sprostě ukradl. V první řadě ovšem musí získat Marcelovu důvěru, aby ho mohl potom bezpečně bodnout do zad. Navíc chce zjistit to, jak je možné, že má čarodějky tak moc pod kontrolou a má přehled, když náhodou se nějaká čarodejnice rozhodne kouzlit. Žije tisíc let, ale na to, jak mít čarodějky tak moc pod kontrolou nepřišel. Právě se vrací tedy od Marcela, se kterým se teď kamarádí, i když vlastně jen na oko. Vejde dovnitř velkého domu, který stojí na bývalé jablečné plantáži. Dříve tento dům patřil zdejšímu guvernérovi. No, teď si ho on i se svou rodinou přivlastlili. Vejde dovnitř domu. Poté dojde až k baru a nalije si do sklenky bourbon, Upije ze sklenky. Hayley? Zavolá. Vlastně po ní nechce ani nic konkrétního. Pouze chce vědět, zda-li tu vůbec je, jelikož v domě byl až přehnaný klid.

*Stále tomu nemohla uveriť. Naozaj čakala dieťa s Klausom Mikaelsonom, najobávanejším hybridom všetkých čias. Videla v tom iba pár výhod. Prvou bolo to, že bola celý čas pod jeho ochranou, takže jej nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Teda isto je milión ľudí, ktorí chcú Klausa zničiť, tým sa naozaj ani nečuduje, ale verí tomu, že ju táto rodina dokáže ochrániť. Veď sú predsa najsilnejší a tvrdia, že si so všetkým dokážu poradiť. Druhou výhodou bolo samozrejme dieťatko. Hoci je ešte veľmi mladá, aspoň sa tak cíti, na jej prvé dieťa sa náramne teší. Na chvíľku zabudneme nato, kto je otcom a znie to absolútne perfektne. Stále má nádej, že sa Klaus zmení, ak to je vôbec ešte možné a bude dobrým otcom. Áno, má problém si niekoho pustiť k telu, ale ona na tom bude usilovne pracovať. Často nesúhlasí s jeho správaním a názormi, ale snaží sa tomu pochopiť. Už len to, že nejakým zázrakom zmenil názor a chce si dieťa nechať ukazuje, že niekde hlboko vo vnútri nie je takým hrozným monštrom, za ktoré sa vydáva. Každý má jemnú stránku a túži po láske, len ju treba prebudiť.Posledné dni chodievala len na krátke prechádzky, celá rodina sa ju snaží len držať vo vnútri domu, v bezpečí. Samozrejme, že nebudú kontrolovať jej život, to by nedovolila a pravdepodobne by jej začalo šibať. Už teraz je otravné, ako sa k nej správajú. Keby nenosí Klausove dieťa, v živote by o ňu ani nezakopli. Pomalými krokmi schádza dolu po schodoch smerom k obývačke, keďže počuje ako Klaus volá jej meno.*Stále som tu..*Vstúpi do miestnosti, pričom sa jej na perách zjaví falošný úsmev a založí si ruky na hrudi. Prehliadne si Klausa od hlavy po päty, vlastne ani nedokáže prísť nato, čo skúma. Možno sa len chce uistiť, či sa z neho už nestal ten najlepší a milujúci otec.*Potrebuješ niečo?*Položí túto otázku, hoci ju naozaj nezaujíma, či od nej niečo potrebuje. On nie je zrovna ten, od koho by počúvala povely. Avšak musí sa tu s niekým baviť, aby sama v tomto dome naozaj nezošalela.*

*Tie dni, ktoré tu strávila zatvorená osamote ju naozaj prinútili premýšľať. Premýšľať nad všetkým týmto. Je to ako v nejakom sne a ona len netrpezlivo čaká, kedy sa už konečne zobudí. Veď ona len nevinne prišla do New Orleans, aby zistila viac o jej predkoch a nie aby sa stala nejakou pákou na Klausa. To nazaoj nikdy nebolo jej úmyslom. Prečo by vôbec niečo také chcela, nie je to zrovna nejaká výhra. Už by sa ale konečne mala prestať sťažovať na život, pretože sa to proste deje a ona tomu už nemôže nijako zabrániť.*Nie, nebudem tu stále zatvorená.*Čakal Klaus vôbec, že sa tomu ihneď poddá a nebude ani nijako protestovať? Síce sa nepoznajú veľmi dlho, ale toto si o nej hádam nemyslí. Keď Hayley niečo chce, tak ľahko sa toho nevzdá a tak isto to bude aj dnes.*Klaus, dokážem sa o seba postarať.*Mierne sa zamračí a nakloní hlavu do strany, pričom neustále sleduje jeho oči.*Som síce tehotná, ale to ešte neznamená, že som úplne neschopná. Zvládnem odstaviť pár upírov.*Samozrejme, že po čase už na tom nebude tak dobre. Veď predsa ako by niekoho spacifikovala, keď na jej tele pribudne jedno obrovské brucho. Možno v tom čase si už nechá povedať a radšej bude tráviť pokojné dni v tomto dome, ale to neznamená, že tu teraz bude zatvorená celých 9 mesiacov.*To, že nosím tvoje dieťa neznamená, že teraz budeš mať nado mnou neustálu kontrolu.*Rýchlo zavrtí hlavou do strán s úsmevom na perách, pretože tento nápad si môže rovno vyhodiť z hlavy. Ju len tak ľahko nezastraší tými rečami, ktoré používa na ostatných. Hádam by si na ňu v tejto chvíli nedovolil tak, ako na iných upírov a ľudí v tomto meste. Kto vie, možno je preňho Hayley úplne bezvýznamná a jediné, čo ju drží nažive je to dieťa v jej bruchu.*Čo myslíš, že mám robiť celé dni v tomto dome? Väčšinu času tu trávim sama a naozaj tu nemáš nič, čo by ma mohlo zabaviť na deväť mesiacov.

Záhrada, naozaj? Nie som predsa pes, ktorému sa stačí vybehať na záhrade.*Po týchto slovách nasleduje rýchle pretočenie očami, pretože naozaj nemôže veriť tomu, čo práve Klaus navrhol. To si rovno môže otvoriť okno, strčiť von hlavu a dýchať čerstvý vzduch. Ona by si rada vyšla niekam do mesta, sadnúť si na kávu alebo dobré jedlo a len tak pozorovať ľudí. Pochybuje o tom, že by ju hneď všetci spoznali a snažili sa ju uniesť. Klaus to až priveľmi preháňa.*Tak budeme chodievať všade spolu. Čo nato povieš? Ty ma budeš mať stále pod ochranou a ja si konečne budem môcť niekam vyjsť.*Naozaj sa jej tento nápad ani trochu nepozdáva, ale je zvedavá, čo naň povie Klaus. Isto to opäť zatrhne s nejakými rečami, že má na práci aj iné a dôležitejšie veci. Ona mu jednoducho dala na výber, rozhodnutie je na ňom. Vychádzky s Klausom neznejú práve najlepšie, ale je to pravdepodobne jediný spôsob, akým sa dostane z tohto prekliateho domu.*Chceš po mne jednu vec? A čo som ja, že by som mala plniť práve tvoje priania? Ja som o toto vôbec nestála!*Pri týchto slovách sa mierne rozčúli a zvýši naňho hlas. On sa tvári, ako keby mu na nej záleží a touto ochranou jej robí láskavosť, no v skutočnosti to tak vôbec nie je. Najradšej by z tohto mesta už konečne vypadla, niekam veľmi ďaleko od tejto rodiny. Narodilo by sa jej dieťatko, žila by si niekde pri meste v malom domčeku a jej život by bol istotne lepší. To by však Klaus nikdy nedovolil, takže na niečo takéto môže ihneď zabudnúť.*Absolútne netuším, čo sa dá robiť toľko času vo vnútri domu.*Prejde ďalej po miestnosti, pričom sa tvári, ako veľmi o tom premýšľa. V skutočnosti nad tým vôbec nepremýšľa, pretože tu toľko proste zatvorená nebude a bodka. Táto konverzácia s Klausom prebieha presne tak, ako čakala, takže vôbec nie je prekvapená. Obaja sú naprosto tvrdohlavý, čo v tomto momente nie je najlepšia kombinácia.*

*Samozrejme, táto konverzácia s Klausom naozaj nikam neviedla. Každý sa snažil vydupať si svoje a ani jeden z nich nebol ochotný ustúpiť. Ak si myslí, že ju zastraší tým jeho prenikavým pohľadom alebo nejakým krikom, tak je na veľmi veľkom omyle. Hayley si už čo to v živote prežila a ako tak spoznáva Klausa tak zisťuje, že naozaj nie je takým drsňákom, za akého sa vydáva. Pre svoju rodinu je ochotný spraviť aj nemožné a preto sa s ním musí nejakým spôsobom zblížiť. Musí v ňom prebudiť aspoň nejaké city a potom na ňu konečne bude miernejší. Nechce ho dostávať znovu do postele, predsa len im to ten prvý krát neprinieslo nič dobré. Nebude riskovať, že sa opäť ocitne v takejto istej situácii. A cez posteľ pravdepodobne neotvorí jeho srdce, takže by to bol iba márny pokus.*Tak prečo si mám nechať to dieťa? Nestál si o to a rovnako ani ja. Tak prečo neukončiť toto utrpenie raz a navždy?*Mierne pozdvihne obočie, pričom pozorne pozoruje, ako sa po týchto slovách zachová Klaus. Naozaj nevie odhadnúť, či mu to bude naprosto jedno alebo bude protestovať. Vlastne keby sa mu to nepáči, tak je to len dobré pre ňu, pretože by to znamenalo, že sa v ňom naozaj nejaká tá ľudskosť ukrýva. Je hádam jasné, že ona o potrate ani neuvažuje, to by naozaj nikdy nespravila. Dokonca ani dieťaťu, ktoré čaká s niekým ako je on, veď to malinké predsa zato nemôže. Bude len dúfať, že po otcovi toho zdedí najmenej, pretože svet naozaj nepotrebuje ďalšieho Klausa Mikaelsona.*Možno ma Rebekah alebo Elijah niekam zoberú. Pochybujem, že oni sa budú podriaďovať tebe.*S Rebekou sa snaží zblížiť, ale naozaj to nie je jednoduché. So všetkým jej pomáha a môže sa s ňou otvorene porozprávať, ale ich puto ešte vôbec nie je také silné. Elijah je jediný z tejto rodiny, ktoré má nejaké tie spôsoby a práve kvôli nemu sa tu cíti tak dobre. Áno, sťažuje sa nato, aké je to tu nudné, ale chvíle s Elijahom si celkom užíva. Môže sa mu vyrozprávať, pochopí ju a často k tomu dodá niečo múdre, nad čím sa zamyslí. Avšak aj on má iné povinnosti a doma sa neobjavuje veľmi často.*Myslím, že táto konverzácia nikam nevedie, takže by sme ju mali ukončiť.*Toto však vôbec neznamená, že sa vzdáva, skôr pochopila, že to s Klausom nemá zmysel. Už ho viac nebude zdržiavať a preto sa pomalými krokmi poberie hore po schodoch, späť do svojej izby. Naozaj mu už nemá čo povedať, keď nevie pochopiť jednu jedinú vec, ktorú mu hovorila. Naozaj asi nemá žiadne city a s takým človekom nechce mať nič spoločné. Až nato, že to osud zariadil inak a nosí jeho dieťa v bruchu.*